EBIT a EBITDA: Význam, rozdiel, výpočet a všetky (ne)výhody

Žiadny ukazovateľ finančnej výkonnosti sa vo firemných financiách nepoužíva tak často ako ukazovateľ EBITDA, prípadne EBIT.
Hlavnou výhodou EBITDA je, že je pomerne presnou porovnávacou bázou pre medziročné porovnanie prevádzkovej (core) výkonnosti firmy, či pre prípadné porovnanie s inými firmami v danom sektore (a to bez ohľadu na geografickú oblasť pôsobenia a používané účtovné štandardy). To však platí vtedy, keď sa používa rovnaký prístupu pri výpočte EBITDA u všetkých porovnávaných firiem.

Práve zjednotenie spôsobu kalkulácie je kriticky dôležité, keďže samotný výpočet dáva možnosti na individuálne posúdenie oprávnenosti účtovných položiek, ktoré do výpočtu EBIT a EBITDA vstupujú. Keďže v slovenských účtovných štandardoch, ale ani v IFRS alebo US GAAP nie je presne definovaný spôsob výpočtu EBITDA a výpočtu EBIT, každá firma ju môže počítať iným spôsobom, čo však potom vedie k problémom pri porovnávaní.

Všeobecná definícia EBITDA hovorí, že ide o zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi. Skratka EBITDA vychádza z anglického názvu Earnings before Interest, Taxes, Depreciation and Amortization.
Podobne je definovaný aj EBIT, nezahŕňa však odpisy a amortizáciu, ide teda o zisk pred úrokmi a zdanením (Earnings before Interest and Taxes). Oba tieto ukazovatele, teda EBITDA aj EBIT majú svoje špecifické použitie, častejšie sa však používa ukazovateľ EBITDA, práve kvôli tomu, že jeho kalkulácia neobsahuje odpisy, ktoré sú závislé od odpisovej politiky firmy a tiež od legislatívy v danej krajine.

Príklad v praxi (prečo sa EBITDA používa častejšie ako EBIT): Mohlo by sa stať, že tá istá firma by v inej krajine mala iný ukazovateľ EBIT, len z dôvodu, že budovu by v tejto krajine odpisovala nie 20, ale napr. 40 rokov a výška ročných odpisov by teda bola iná.

Ak by sme chceli definovať EBITDA ešte inak, potom môžeme povedať, že ide o zisk zo základnej, tzv. „core“ činnosti firmy, t.j. prevádzkový zisk nezahŕňajúci finančnú oblasť a dane (tzv. EBIT), plus nepeňažná, čisto účtovná položka Odpisy. Matematicky teda môžeme tento vzťah zapísať takto:

EBITDA = EBIT + odpisy

Tento výpočet sa ešte zvykne očisťovať aj o prípadné jednorazové vplyvy, ako napr. zmena stavu rezerv a opravných položiek, jednorazová dotácia, pokuty, penále, náklady/výnosy z jednorazového predaja majetku a podobne.
Práve v týchto položkách sa skrýva možný nejednotný názor na to, ako má byť vypočítaná EBITDA resp. EBIT v prípade konkrétnej firmy. Účtovná položka ktorú jeden analytik vníma ako udržateľnú súčasť prevádzky, iný analytik môže vidieť ako jednorazovú a neopakujúcu sa. Tieto úpravy EBITDA a EBIT sa zvyknú nazývať normalizáciou ukazovateľa, teda hovoríme o normalizovanej EBITDA alebo o normalizovanom EBIT.

Ako už bolo spomínané, normalizácia EBITDA alebo reklasifikácia niektorých položiek, ktoré nie sú prevádzkové alebo sú jednorazové, je štandardný, avšak v niektorých prípadoch, nie celkom jednoznačný postup. Základným princípom pre posúdenie jednotlivých položiek je, či daná položka:

Ak sú splnené obe podmienky, teda že výnosová alebo nákladová položka má prevádzkový charakter a nie je jednorazová, potom by mala byť súčasťou EBITDA a EBIT.

Najčastejšími položkami, ktoré sa štandardne vylučujú z výpočtu EBITDA a EBIT sú:

Stále však platí, že tieto položky nesmú byť súčasťou biznis modelu firmy. Ak sú, potom vstupujú do výpočtu EBITDA.

Príklad: Firma ktorá prenajíma autá, tieto autá po dobe uplynutia leasingu, napr. 3 rokoch, predáva a na leasing obstaráva nové, ktoré opäť po uplynutí leasingu predá. Štandardnými výnosmi, ktoré do EBITDA vstupujú sú samozrejme výnosy z prenájmu áut, avšak výnosy z predaja áut sú tiež štandardnou a opakujúcou sa súčasťou biznis modelu tejto firmy. Preto v tomto prípade môžeme do EBITDA zahrnúť aj výnosy z predaja vozidiel.

Dotácie ako súčasť účtovných výnosov firmy sú zväčša jednorázovou položkou a teda sa do EBITDA nezapočítavajú. Neplatí to však napríklad pri poľnohospodárskych firmách, kde sú dotácie nárokovateľné, legislatívne stanovené a získavané pravidelne každý rok. V tomto prípade do výpočtu EBITDA a EBIT vstupujú.

Ak sú súčasťou Výkazu ziskov a strát aj náklady a výnosy medzi spriaznenými stranami, kde nie sú stanovené trhové ceny, v tom prípade je potrebné normalizovať tieto položky na úroveň trhových cien a tieto započítať do EBITDA a EBIT.

V prípade ak je v majetku firmy aj aktívum, ktoré nie je prevádzkové, napr. služobný byt, firemná rekreačná chata, potom je potrebné z výpočtu EBITDA vylúčiť aj výnosy a náklady spojené s týmto aktívom, napr. energie, majetkové dane, výnosy z príležitostného prenájmu a podobne.

Ak si majitelia zisk vyplácajú cez nadštandardnú mzdu a bonusy, prípadne ich formálna pozícia vo firme nie je nevyhnutná, resp. výkon činnosti sa dá rozložiť medzi iných zamestnancov, potom je potrebné vylúčiť z výpočtu EBITDA a EBIT tieto náklady, resp. ich upraviť na trhovú úroveň.

V počiatočných fázach existencie firmy, prípadne ak sa spúšťa dlhodobý projekt, sú s tým spojené počiatočné náklady. Za predpokladu, že sa tieto náklady nebudú opakovať, je možné ich z výpočtu EBITDA / EBIT vylúčiť.

Ak je vo firme identifikovaná ekologická záťaž, ktorú je v zmysle súčasnej alebo predpokladanej budúcej legislatívy, potrebné odstrániť, potom je nevyhnutné tieto vyvolané náklady vo výpočte súčasnej alebo plánovanej EBITDA / EBIT zohľadniť.

Akékoľvek jednorazové náklady alebo výnosy, ktoré sú spojené so súdnymi spormi, arbitrážami je potrebné vylúčiť z výpočtu EBITDA / EBIT. Jedná sa o náklady na právnikov, ale aj náklady súvisiace s plnením v prípade prehraného sporu. Podobne aj v prípade vyhratého sporu, či poistného plnenia je potrebné príslušné výnosy vylúčiť z EBITDA / EBIT ako jednorazové.

Ak zahraničný obchod firmy v cudzej mene tvorí značnú časť celkového obchodu potom sú kurzové zisky a straty štandardnou súčasťou biznisu firmy a teda aj EBITDA a EBIT. Podobne to platí, aj ak sa firma istí finančnými derivátmi na minimalizovanie kurzových strát. Náklady spojené s finančnými derivátmi sú súčasťou výpočtu EBITDA a EBIT.
Úprav spojených s normalizáciou EBITDA a EBIT môže byť samozrejme viac, vyššie sú uvedené len niektoré z nich.

Ako už bolo povedané, EBITDA a EBIT sú najčastejšie používané výkonnostné finančné ukazovatele, teda ich výhody výrazne prevyšujú ich nedostatky. Napriek tomu, v špecifických prípadoch, nie je vhodné EBITDA používať.
Najčastejšou výhradou voči EBITDA je, že nezohľadňuje reálny cash-flow firmy a teda aké reálne finančné zdroje firma tvorí. V prípade kapitálovo náročných odvetví, napriek vysokej EBITDA, väčšinu z nej zhltnú nevyhnutné investície (CAPEX aj OPEX) do udržania si konkurencieschopnosti výrobných prostriedkov a teda aj firmy. S tým súvisí aj potreba financovania formou dlhového kapitálu, čo opäť vytvára tlak na tvorbu cash-flow na splácanie úverov. EBITDA zároveň nezohľadňuje úrokové náklady, ktoré sú v prípade niektorých odvetví nevyhnutná súčasť nákladovej štruktúry firmy a nezohľadňuje ani dane, ktoré sú obligatórnym nákladom.

Okrem štandardného využitia ukazovateľa EBITDA a EBIT v internom kontrolingu firiem (napr. sledovanie EBITDA marža / angl. EBITDA margin ) a v oblasti investičného rozhodovania pri porovnávaní ziskovosti rôznych firiem v odvetví (tzv. benchmarking), sa táto metrika používa veľmi často najmä v oblasti investičného bankovníctva, konzultačných spoločností a taktiež firemného bankovníctva.

Predaj firiem a kúpa firiem resp. fúzie a akvizície ( M&A ), sú oblasťou financií kde sa ukazovateľ EBITDA využíva veľmi často. Konzultačné spoločnosti, investičné banky, venture kapitálové fondy a private equity spoločnosti využívajú metriku EBITDA pri oceňovaní verejne neobchodovaných firiem formou transakčných násobkov, tzv. multiples.
Tento spôsob oceňovania firiem je pomerne nenáročný na kalkuláciu a hodnotu firmy určuje ako x-násobok EBITDA. Výška násobku závisí najmä od sektora v ktorom oceňovaná firma pôsobí a v menšej miere od geografickej lokalizácii podnikania, veľkosti a ďalších faktorov.

Z praxe: Pri výrobných firmách sa násobok EBITDA zvyčajne pohybuje od 4 až do približne 7 násobku EBITDA. Pri technologických spoločnostiach a spoločnostiach napr. s vysokou mierou inovatívnosti a unikátnymi produktami sa násobok EBITDA môže pohybovať na úrovni 10 až 20 násobku EBITDA.

Ďalšou oblasťou v ktorom sa EBITDA často používa je firemné bankovníctvo. Pri poskytovaní úverov prípadne iného typu financovania sa EBITDA používa ako ukazovateľ schopnosti firmy splácať svoje úvery, resp. ako ukazovateľ zadlženosti (leverage) = dlh / EBITDA.
Keďže sa EBITDA počíta na ročnej báze, tento ukazovateľ hovorí o tom, za koľko rokov firma dokáže splatiť svoje úvery. Štandardne akceptovaná úroveň je 4-5x, avšak závisí od ďalších faktorov, ktoré vplývajú na schopnosť splácať, napr. udržateľnosť výšky EBITDA, cyklickosť odvetvia, do akej miery EBITDA zohľadňuje tvorbu cash flow na splácanie úverov, miera nevyhnutných reinvestícií, dividendová politika a podobne.
Ďalším ukazovateľom, ktorý sa vo firemnom bankovníctve sleduje v súvislosti s EBIT je ukazovateľ úrokového krytia. Výpočet je nasledovný:

Úrokové krytie = EBIT / Nákladové úroky

Ak plánujete využívať metriku EBITDA alebo EBIT vo svojom biznise, alebo potrebujete podporu v oblastiach, kde sa EBITDA / EBIT využíva, t.j. predaj firmy, prípadne bankové financovanie firmy, môžete sa obrátiť na nás, radi Vám pomôžeme.